Práve som prišla z práce a mám chuť vám povedať, čo sa mi dnes stalo.
Tak si predstavte takúto scénu.
Let z Osla na Chaniu (Grécko). Posádka už dokončila prvý servis, aj duty free servis a teraz po niekoľko minútovej prestávke nastavujú trolík na druhý servis. Pekne ukladajú malé flaštičky a prechovky, krabičky s čipsami, naberú si horúcu vodu a vyberú sa do kabíny. V tom sa lietadlo prepadne o niekoľko metrov. Fľaštičky sú po celej kabíne, uličkou sa kotúľajú peniaze, trolík len tak tak zachytí jedna z posádky pred tým ako sa prevráti. A takto to pokračuje niekoľko minút, signál „zapnúť pásy“ sa zrazu rozsvieti a posádka rýchlo odkladá čo môže a sadá si kam sa dá. Jeden z nich uteká cez celú kabínu dopredu lebo pár pasažierov sa bojí lietania a prechádzajú akýmsi panickým záchvatom. Počuť výkriky a plač malých detí. V zadnej časti lietadla cítiť rozliatu kávu, ktorá pomaly tečie do uličky kabíny. Asi 10 minút to ešte poriadne trasie, jeden z posádky sedí vpredu a upokojuje pasažierov v panike, ďalší dvaja sa o to pokúšajú vzadu a vedúci sa snaží zistiť čo sa deje. V tom sa všetko ukľudní a lietadlo pokračuje v ceste bez ďalších problémov. Zo slúchadiel sa ozve hlas kapitána : „ dámy a páni novú kávu a vrecká na nevoľnosť si môžete vypýtať od posádky.“
Tak aj tak občas vyzerá jeden obyčajný deň v robote…
Ešte teraz sa kývem a točí sa mi hlava 🙂