Išla len za svojim hlasom
za reálnym šťastím
s celkom triezvym pohľadom
a len skromným očakávaním.
Cestou k šťastiu to nazvala
s nádychom a nádejou
k oblakom už nie sama vyletela
až kým sa nestretla s prekážkou.
Opäť bola v nebi a v ešte lepšom
milovala to tam ako nikde inde
no diery sú aj v oblakoch
a hrozí, že nimi niekto spadne.
Nepadali však, držali sa a leteli
nekonečne dlho a bolo to krásne
až do momentu než sa pustili
a ich dlane zrazu zostali prázdne.
V nebi je vždy krásne
no je preplnené
neboli tam večne
a to nie je spravodlivé
Zrazu padala sama a to ju desilo
žiadne krídla, ktoré by ju niesli
len strach samota a smútok…
žiadne hlasy čo by jej našepkali.
Stále sa snažila ísť opačným smerom
no padala prirýchlo dole…
až nakoniec to skončilo pádom
a ten pád ju zabolel.
No teraz stojí na nohách
neletí, no ani nepadá
teraz vie, čo je chôdza
a z plných pľúc dýcha.
A v nebi je vždy krásne
ale nebudeš tam večne
je to tam preplnené
A ceny sú priveľké.