Odraz v tme zakryl skutočnosť.
Myslela som, že som to zvládla.
Ale pod lampou už viac nie je svetlo,
A zadná bránka je zatvorená…
Kopa slov zostala visieť v priestore.
Už ich nikto nestihol povedať.
A mnoho zážitkov sa stratilo v čase,
A už ich nemá kto zažívať.
Toľko vecí, a toľko slov…
Toľko dní, toľko rozhovorov…
Neviem spočítať chvíle s tebou,
Nedokážem sa vyrovnať s rozlúčkou…
Ozvena v tichu zastrela radosť.
Viac nepočuť hlas, čo liečil slzy.
Dnes zvažujem radšej každý svoj krok,
Poučilo ma, že ty tu už nie si…
Zatvorená dlaň, čo chladne v tichu.
Neprítomný výraz rozochvieva telo.
Len myšlienka zostala tu na pamiatku,
Snaží sa prekryť to, čo sa stalo…
Keď posledný lúč zapadol a navždy sa stratil….
Posledná kvapka dopadla a dážď sa viac nevrátil….
Posledné slovo vyšlo mu z úst…
Posledná myšlienka prebehla mu hlavou…