Na dni keď lietala pozerá
keď krídla do šírky rozpínala
Z tých spomienok silu naberá
V tých spomienkach je navždy mladá
Na dni krásne úsmevmi zaliate
na tie radosti, ktoré zostali tu do dnes
Na nádherné chvíle časom zabudnuté
na poklady, ktoré už navždy sú preč
Slovami, ktorými lásku hladila
Perami, ktorými slová volila
Všetkými pohybmi, každým pohľadom
Blíži sa k nemu. Krok za krokom.
Dnes už v moci nedrží slová
a na rytmus viet nemá sluch
Na krásu básní pomaly zabúda
Postupne zisťuje, že niet už cesty späť.
Teraz víla premenená v človeka
vie čo obetovala.
Dnes tou cestou, ktorú si vybrala
už sama nekráča.
Hoc on nemôže nikdy ju pochopiť
nikdy ju naplno oceniť
a nikdy si jej skutočnú hodnotu uvedomiť
vie ju mať pri sebe a vie ju ľúbiť.
Skutočné krídla jej ani on už dať nemôže
bude ju však viesť cestami ľudskými.